Registrácia na newsletter

Prosíme, vyplň každé políčko:

Krstné meno:
Prosím, vyplň aj toto políčko!
E-mail:
Prosím, vyplň aj toto políčko!

Ak neoznačíš políčko, nevieme pokračovať.
Ak neoznačíš políčko, nevieme pokračovať.
  • Výrobky
  • Uživateľské konto
  • Košík
    Košík
  • Info

Miesto, kde vlna dostáva nový život


Miesto, kde vlna dostáva nový život

Vo Švédsku sa vyhodí, alebo zničí viac ako 1000 ton vlny ročne. To je presne to, voči čomu sa postavili zakladatelia Ullkontoret na ostrove Gotland. V súčasnosti už Fjällräven nakupuje od nich mnoho ton čistenej vlny - takú, aká by sa určite zničila.
Pred nimi stojí obrovská kopa mäkkej bielej vlny ako zasnežený vrchol. Dostali sa na koniec procedúry prania u Ullkontoreta. Takto vyzerá vlna po česaní a selektácii potom, ako prešla dvomi praniami v obrovskej práčke a tromi opláchnutiami a dvomi kolami sušenia v sušičke. Ak sa v 10 metrovej sušičke skončí proces sušenia, vlna sa objaví vo veľkej rúre, pripravená na zabalenie.

„To je naozaj jedinečný produkt. Povedzme, zavolá nám niekto, že potrebuje 2 tony vlny, ani sa neprekvapíme a samozrejme, že to vyriešíme. Predtým takého nikto nebol schopný vo Švédsku” – hovorí Jenny Andersson, pričom hrdo položí dlaň na vlnu, zabalenej do juty. Všetko sa to začalo vtedy, keď on - stavebný inžinier a jeho partner - Hans Bulthius staviteľ - založili túto farmu, nachádzajúcu sa východne na 10 minút cesty od Visby na ostrove Gotland. Chceli vytvoriť niečo nové a nakoľko obaja sa zaujímali o vlnu, rozmýšľali, ako zúžitkovať vlnu, ktorá sa každým rokom zničí, čo je dvojnásobná pravda na ostrov Gotland, lebo sa tu nachádza množstvo ovčích chovov.

„Zo začiatku sme rozmýšľali, že vlnu použijeme ako stavebný materiál popri tehlách. Ale ojeje, nachádzajúce sa vo vlne, presakujú cez steny, ak vlna nie je dostatočne vyčistená... Tak sme hľadali optimálny spôsob čistenia” – hovorí Hans a pokračuje: „Neskôr sme si samozrejme uvedomili, že vlna je príliš drahá na to, aby sme ju používali ako stavebný materiál. Aké by to bolo plytvanie! Ako keby sme z kvalitného kašmíru robili rohožky pred dvere. Vlna patrí do odevníckeho priemyslu.”

Import strojov

Vo Švédsku nebola tradícia takéhoto zúžitkovania vlny. Bolo síce zopár malých práčovní, ale tie vedeli uspokojiť iba potreby remeselníkov. Hans a Jenny tak začali cestovať po svete, aby získali potrebné informácie.

„A napokon sme našli takú veľkú práčovňu, na akú sme mysleli - v Španielsku” – rozpráva Jenny.

V roku 2013 kúpili a transportovali stroje do Švédska na ostrov Gotland. O tri roky neskôr už rozkvitol obchod. Iba tu, na ostrove Gotland sa vyprodukuje asi 100 ton vlny, v clej krajine je to 1000-1200 ton, z čoho sa zúžitkuje asi 20%. Ostatných 80% sa zničí - spália, alebo kompostujú. Pritom Švédsko importuje vlny v hodnote niekoľkých miliónov korún tak, že táto fantastická prírodná surovina leží na prahu.

Najväčšia farma na Gotlande, Skäggs, sa nachádza iba neďaleko od Ullkontoretu a farmár Anders Kaungs časť svojho pozemku využíva na pasenie svojich 650 oviec. Zvieratá chová pre mäso, ale ročne dvakrát ich treba ostrihať, aby ostali čisté a zdravé.

„V minulosti sme vlnu spaľovali, lebo sme ju nevedeli zúžitkovať, ale ja som to považoval vtedy za plytvanie.” – hovorí Anders a podrobne porozpráva, ako kompostujú iní farmári vlnu, alebo použijú ako podložku v stajniach, keď sa tam nachádzajú zvieratá.

Keď tam zavítali, novorodené ovce práve žrali seno v košiari. Niektoré boli také madé, že zpomedzi chumáčikov vlny im presvitala ružová pokožka. Avšak o ovciach sa to povedať už nedá, žeby mali bielu vlnu. Ale ak zaprší, alebo ostrihaná vlna prejde dôkladnym čistiacim procesom, vlna znova získa svoju pôvodnú snehobielu farbu. Anders chová Texel, Dorsete švédske finewool ovce.

„Väčšina je biela, sivé sú zriedkavosťou. Predsa je sivá vlna populárna. Ľudí nejak nepriťahuje biela vlna” – vraví Anders.

Teraz ale biela vlna našla svoj životný cieľ: slúži ako výplň v bunde Singi Wool Padded Parka a v iných produktoch. Je to jeden z tých modelov značky Fjällräven, pri ktorých sa zúžitkuje takzvaná ostatková vlna, ktorú nakúpili na ostrove Gotland od spoločnosti Ullkontoret.

„Momentálne to pokrýva náklady na strihanie oviec. Ale oveľa dôležitejší je dobrý pocit z toho, že vlna sa použije namiesto toho, aby sa zničila” – hovorí Anders. Ročne dvakrát prichádza veľké pranie vlny pre Hansa a Jenny u Ullkontoreta. Denne dokážu oprať 2 tony v týchto storočných mechanických práčkach. Ročne operú 40 ton vlny.

„Najväčšia výzva je predísť tomu, aby sme na konci procesu dostali gigantické klbko plste. V nádrži sa musí zachovať ideálna teplota, ale ešte dôležitejšie je minimálne pohybovať s vlnou. Vlna musí prejsť procesom rýchlo” – vysvetľuje Jenny a ukazuje dva držiaky, ktoré zabezpečujú rýchly pohyb vlny cez komplex.

To, že toto je najväčšia práčovňa vlny v Škandinávii je rozporné tvrdenie. Je tu niekoľko nadšencov na jednom ostrove v Baltickom mori, ktorí chcú zmeniť využívanie zdrojov. Vo Švédsku ale nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra, ktorá by im napomáhala v tomto poslaní.

V susednom Nórsku sa k tejto otázke stavajú úplne inak. Strihači, ktorí cestujú po krajine, využívajú normu za pomoci ktorej na mieste dokážu separovať vlnu.

Teraz ale biela vlna našla svoj životný cieľ: slúži ako výplň v bunde Singi Wool Padded Parka a v iných produktoch. Je to jeden z tých modelov značky Fjällräven, pri ktorých sa zúžitkuje takzvaná ostatková vlna, ktorú nakúpili na ostrove Gotland od spoločnosti Ullkontoret.

„Momentálne to pokrýva náklady na strihanie oviec. Ale oveľa dôležitejší je dobrý pocit z toho, že vlna sa použije namiesto toho, aby sa zničila” – hovorí Anders. Ročne dvakrát prichádza veľké pranie vlny pre Hansa a Jenny u Ullkontoreta. Denne dokážu oprať 2 tony v týchto storočných mechanických práčkach. Ročne operú 40 ton vlny.

„Najväčšia výzva je predísť tomu, aby sme na konci procesu dostali gigantické klbko plste. V nádrži sa musí zachovať ideálna teplota, ale ešte dôležitejšie je minimálne pohybovať s vlnou. Vlna musí prejsť procesom rýchlo” – vysvetľuje Jenny a ukazuje dva držiaky, ktoré zabezpečujú rýchly pohyb vlny cez komplex.

To, že toto je najväčšia práčovňa vlny v Škandinávii je rozporné tvrdenie. Je tu niekoľko nadšencov na jednom ostrove v Baltickom mori, ktorí chcú zmeniť využívanie zdrojov. Vo Švédsku ale nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra, ktorá by im napomáhala v tomto poslaní.

V susednom Nórsku sa k tejto otázke stavajú úplne inak. Strihači, ktorí cestujú po krajine, využívajú normu za pomoci ktorej na mieste dokážu separovať vlnu.

Vtedy sa vyberie vlna najlepšej kvality. Ostatnú transportujú do Veľkej Británie, kde sa vyčistí v práčovni v nórskom vlastníctve, potom do tkáčovní, kde sa využije rôznym spôsobom, vo väčšine končí ako nábytková textília.

„Vo Veľkej Británii, v Nórsku a na Islande sa vláda rozhodla, že bude podporovať chovateľov oviec. V Nórsku štát odkúpi všetku vyprodukovanú vlnu za pevnú cenu. Slovom, úplne inak sa zachovajú pri zúžitkovaní vlny” – hovorí Hans.

Vo Švédsku na rozdiel od toho, všetku vlnu nahádžu do vriec bez triedenia. Na švédsku vlnu, ktorá je hrubšia ako merino vlna z Austrálie a Nového Zélandu, berú iba ako jden z vedľajších produktov mäsového priemyslu. Dúfajme, že toto obrovské plytvanie sa onedlho ukončí.

Vtedy, keď Fjällräven navštívila Ullkontoret s tým, či sa švédska vlna môže využiť na niečo, hneď kúpili niekoľko ton takého materiálu, ktorý by sa určite zničil.

„Vidíme, že dopyt po švédskej vlne neustále stúpa a dostávame vždy viac objednávok od istej nemeckej spoločnosti, ktorý vyrába taký istý termoizolačný materiál, aký používa aj Fjällräven. Teraz už musíme dbať o potrebnú kvalitu, aby sme vedeli splniť zäčšujúci sa počet objednávok” – hovorí Hans.

Od začiatkov v roku 2016, veľa skúseností získal aj Ullkontoret, aj Fjällräven, ale aj farmári a strihači, ktorí sú kľúčovými aktérmi celého projektu.

Rýchlo sme sa museli všetko naučiť, mali sme veľmi veľa pohovorov, dostávali sme spätnú väzbu o tom, čo ktorý obchodný partner potrebuje, z jednotlivých častí tela ovce ako sa môže vlna využiť. Bol to zaujímavý proces.

„Farmári sa naučili i to, čo potrebujeme. Kvalita sa zlepšuje z roka na rok. Aj práčovňu sme prerobili, nepoužívame fosilné palivá a voda pochádza z našich zásobární dažďovej vody. Použitú vodu čistíme a využijeme na poliach a v jazere. Boli by sme radi, ak by žiadne naše zdroje nevyšli nazmar, pekne v tom pokračujeme, ale koniec cesty je ešte ďaleko” – hovorí Anders.

„Snívame o tom, že všetko vyrobíme práve tu na ostrove Gotland - od surovej vlny až po hotový výrobok. K tomu ale potrebujeme stroje a veľa sa učiť. Máme stroj na priadu, ale potrebujeme aj tkáčovňu s tkáčskymi stavmi” – rozpráva Jenny, ukazujúc rôzne druhy vlny.

„Z tejto hladkej, lesknúcej gotlandskej vlny môže byť čarovný šál. Táto pružná, klbkovitá biela vlna bude výplňou bundy Fjällräven. Možnosti sú nekonečné.”

Rýchlo sme sa museli všetko naučiť, mali sme veľmi veľa pohovorov, dostávali sme spätnú väzbu o tom, čo ktorý obchodný partner potrebuje, z jednotlivých častí tela ovce ako sa môže vlna využiť. Bol to zaujímavý proces.

„Farmári sa naučili i to, čo potrebujeme. Kvalita sa zlepšuje z roka na rok. Aj práčovňu sme prerobili, nepoužívame fosilné palivá a voda pochádza z našich zásobární dažďovej vody. Použitú vodu čistíme a využijeme na poliach a v jazere. Boli by sme radi, ak by žiadne naše zdroje nevyšli nazmar, pekne v tom pokračujeme, ale koniec cesty je ešte ďaleko” – hovorí Anders.

„Snívame o tom, že všetko vyrobíme práve tu na ostrove Gotland - od surovej vlny až po hotový výrobok. K tomu ale potrebujeme stroje a veľa sa učiť. Máme stroj na priadu, ale potrebujeme aj tkáčovňu s tkáčskymi stavmi” – rozpráva Jenny, ukazujúc rôzne druhy vlny.

„Z tejto hladkej, lesknúcej gotlandskej vlny môže byť čarovný šál. Táto pružná, klbkovitá biela vlna bude výplňou bundy Fjällräven. Možnosti sú nekonečné.”

© 2019 - Mountex Kft. Všetky práva vyhradené. Túto webstránku spravuje H3 Informatikai Kft.
Obsah tejto webstránky je duchovným majetkom prevádzkovateľa. Jeho obsah nie je možné používať bez predošlého písomného súhlasu prevádzkovateľa.

SK / HU / RO